Dominika Záhoranová

Sú miesta, o ktorých história učí z kníh. A potom sú také, kde ju cítite priamo pod nohami. Normandia je pre mňa miestom, ktoré som najprv spoznala cez príbehy šťastného detstva môjho muža – na nekonečných zelených lúkach, kde mal svet jednoduché kontúry a dni plynuli v rytme hry, smiechu a objavovania. Bolo to detstvo […]

Barcelona je jedno z tých miest, ktoré si človek zamiluje skôr, než si to stihne uvedomiť. Jej charakter, rytmus a nezameniteľná krása dokážu chytiť za srdce množstvo ľudí. Patrím k nim aj ja. Každé ráno som vstávala do mesta plného farieb, zvukov, vôní a príbehov, ktoré sa miešajú rovnako prirodzene ako ľudia na jeho uliciach.

Lofoty, nórske súostrovie za polárnym kruhom, ktoré znie ako koniec sveta, bolo v skutočnosti začiatkom jedného z našich najmagickejších cestovateľských zážitkov. Mnohí sa zhodujú, že ide nielen o najkrajšie súostrovie Nórska, ale celého sveta. K tomuto názoru celkom inklinujem. Lofoty sú známe svojimi dramatickými horskými scenériami, tyrkysovým morom, rybárskymi dedinami a v letných mesiacoch neustálym

Na severe je niečo magické. Niečo, čo sa nedá celkom opísať – len precítiť. Chladné rána zahalené v hmle, nekonečné lesy, ktoré šepkajú príbehy minulosti a ticho, ktoré má hĺbku. Škandinávia ma volala už dávno. Ako tichý trpezlivý sen, ktorý čakal na svoj čas. A ten konečne prišiel – po rokoch túžob, plánov a odkladania.

Toto je príbeh kapitalizmu v krajine, ktorá na papieri zostáva stále komunistickou. Príbeh krajiny, ktorej dodnes tvár určuje skutočná vojna, krajiny, ktorá je múzeom vojnových spomienok a ktorá sa navždy bude spájať so „strýčkom Ho“. Príbeh krajiny, kde jasne počuť čistý zvuk prvotnej prírody, vnem ťažkej práce a kde všetky ľudské zmysly oslavujú sviatok.  Príbeh, ktorý

V uličke medzi sedadlami stojí letuška so zapretými nohami o podlahu, pričom kŕčovito zviera rukoväť bufetového vozíka. Napriek silným turbulenciám, do ktorých sme sa krátko po vzlete dostali, sa na okolitých pasažierov jemne usmieva, aby ich upokojila a uistila, že sa vlastne nič vážne nedeje a že lietadlo sa postupne dotrasie a všetko bude nakoniec

Nič nás neurčuje viac ako osobné voľby, vlastné rozhodnutia a to, čomu venujeme našu pozornosť. Čím živíme našu dušu a čo v nej nosíme. Rovnako dôležitým je popri tom ostať slobodným a samým sebou. Báť sa samého seba totiž znamená, že slobodní nebudeme nikdy. Sú tisíce ciest, na ktoré sa ľudia s rôznym zámerom a z rôznych dôvodov vypravili a ešte vypravia. Medzi

Videla som dve tváre Islandu Neprenesieš kus iného sveta domov, nedokážeš rovnako cítiť doma, ako cítiš v priamom dotyku s miestom, kde práve si a ktoré práve vnímaš, nedokážeš doma osamote vnímať rovnako, ako vnímaš s konkrétnymi ľuďmi, ktorí tvoria tvoj príbeh, ale dokážeš si toto všetko mĺkvo uchovať v srdci, v hlbokých spomienkach a v neobmedzených možnostiach smieš po tom kedykoľvek

Priznám sa, toto slovo poznám vyše 30 rokov. Nenašiel som ho v slovníku a jeho obsahu som sa s ťažkosťami musel dopátrať použitím mimiky, gestikulácie, angličtiny a španielčiny ukrytej v malej turistickej príručke. Hlad neraz donúti človeka urobiť veci, ktoré by inak nerobil. Nie, samozrejme, nejde o hlad ako niekde v Etiópii či Sudáne. Skôr ide o taký hlad, ktorý sa vás zmocní

AITHIOPIA – názov pochádza z gréčtiny a znamená Zem opálených tvárí, pôvodným menom HABEŠ alebo ABYSSINIA. Krajina, kde najviac cítite ľudskú podstatu, kde vidíte a cítite všetkými zmyslami drastickú chudobu, krajina, kde sa Vám najviac búri srdce, a potom Vám to srdce plače, krajina, kde túžite po úplnej skromnosti a striedmosti a možno aj ďalších