Toto je príbeh kapitalizmu v krajine, ktorá na papieri zostáva stále komunistickou.
Príbeh krajiny, ktorej dodnes tvár určuje skutočná vojna, krajiny, ktorá je múzeom vojnových spomienok a ktorá sa navždy bude spájať so „strýčkom Ho“.
Príbeh krajiny, kde jasne počuť čistý zvuk prvotnej prírody, vnem ťažkej práce a kde všetky ľudské zmysly oslavujú sviatok.
Príbeh, ktorý je ukážkou všetkých paradoxov súčasného Vietnamu: dávnej histórie, koloniálnej minulosti, komunistického režimu a konzumnej spoločnosti.
Príbeh miliónov malých ľudí s ich pokojným vnútorným fórom bez akýchkoľvek prejavov hnevu a s kónickými klobúkmi Ao Dai na hlave.
A hlavne príbeh krajiny, ktorá je jedinečným rajom ovocia, mekkou orchideií, lotosových kvetov, Fo-Bo polievok, gigantického Mekongu a brilantne nádherných ryžových políčok.
Cesta po Vietname je uvedomenie si jasného cieľa na obrovskej palete nepoznaného, rekonštrukcia silných a čistých myšlienok.
Vietnamská socialistická republika je štát juhovýchodnej Ázie a leží na polostrove Zadná India. Jeho susedmi sú Kambodža, Čína a Laos. Hlavné mesto: Ha Noi. Vietnam má asi 98 miliónov obyvateľov, je 15-tym najľudnatejším štátom sveta a rozhodujúci impulz mu vždy dávala dominantná Čína. V roku 1945 končí kráľovstvo Vietnamu. Súčasná republika vzniká v roku 1976 spojením Vietnamskej demokratickej republiky – severný Vietnam a Republiky Vietnam – južný Vietnam. Dejiny však napriek administratívnemu spojeniu registrujú stále existujúce napätie medzi severom a juhom.
Vietnam je zem ležiaca na križovatke dejín i civilizácií, má zvláštny teritoriálny tvar písmena S a ponúka mimoriadny rozmer paradoxov. Život v obrovských mestách, ktorý vzbudzuje pocit neustáleho pohybu v kontraste s malebnými provinciami, ktoré si napriek času zakonzervovali svoj pôvodný vzhľad. Neutíchajúci ľudský a technický hluk v uliciach v kontraste s velebiacim tichom pagod a šumiacim morským pobrežím. Dym z výfukov piatich miliónov motoriek a mopedov v kontraste so špirálami dymu vónnych tyčiniek stúpajúceho k nebu ako prosby a meditácie vyplývajúce zo štyroch prijatých náboženstiev. Ľudia pokúšajúci sa aspoň prežiť v kontraste s prvým vietnamským miliardárom Phamom.
Hovoríme o krajine s vysoko nekonvenčnou postsovietskou story, ktorá má však v názve socialistická. Jednoducho vo Vietname na jednej strane hovorí Marx a na druhej odpovedá MTV.
To všetko a oveľa viac čaká na človeka, ak sa postaví zo stoličky pohodlnosti, opatrí sa dávkou odvahy a uvedomí si, že aj cesta môže byť cieľ. Pretože táto krajina Vás naučí chápať život ako vnútorný progres, ako nebyť otvorení iba svojim pudom, ale aj vyšším hodnotám a ako neustále v sebe hľadať človeka. Človeka, dobrého, tvorivého a nesprávajúceho sa deštruktívne.
V tejto krajine sa totiž mieša reálno s fantastickým a musíte dávať dobrý pozor, aby pri vnímaní prostredia, ktoré vo Vás množí tie najbizarnejšie nápady, ste ostali jednoducho „na zemi“.
Krajina Vietnam je mimoriadne bohatá na prírodnú scenériu, je pozitívne otvorená turistickému ruchu a je bezpečná. Naša cesta preto bezproblematicky obsiahla prehliadku takmer jej celej. Stret a súzvuk až štyroch vyznávajúcich náboženstiev – budhizmus, hinduizmus, taoizmus a kresťanstvo – je pre turistu rozhodne zárukou výnimočných a nevšedných pocitov .
Sever je radikálne odlišný od juhu. Juh totiž berie na seba ešte neobyčajnejšiu farebnejšiu podobu. Nadčasový pôvab mystickej Dračej zátoky Ha Long Bai – jedinečný div sveta, mestečko žijúce múzeum Hoi An zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, a hlavne unikátny kus sveta delta Mekongu široká 2,5 km – ako tri naše Dunaje – s jej plávajúcimi sugestívnymi trhmi navždy ostávajú nezmazateľným zážitkom.
Zátoka Ha Long – Dračia zátoka alebo zátoka klesajúceho draka. Nadčasový a dokonale mystický pôvab. Ide o sústavu ostrovov a ostrovčekov vystupujúcich z mora. Sú vápencové a je ich asi 1969 na ploche 1550 km2, 989 z nich má aj meno. Niektoré sú obývané, niektoré nie. Už po stáročia sú inšpiráciou pre mnohých básnikov, výtvarníkov, spisovateľov, bádateľov a historicky sú opradené mnohými legendami.
„Ha Long“ sa prekladá ako miesto, kde „drak zostúpil do mora“. Legenda hovorí, že ostrovy boli vytvorené obrovským drakom, ktorý žil v horách. Ako bežal k pobrežiu, jeho plieskajúci chvost vyrezával údolia a priehlbiny. Keď sa ponoril do mora, plocha, vyhĺbená chvostom, bola zaliata vodou a len vrchol krajiny zostal viditeľný.
Iná legenda hovorí: stalo sa to už dávno. Vo Vietname bol mier a ľudia veľa pracovali. Ale jedného dňa sa z inej krajiny prihrnuli bojovníci. Keby sa chceli Vietnamci ubrániť, museli by poraziť obrovskú flotilu. Bohovia to všetko videli. Zľutovali sa a poslali Vietnamcom obrovského draka, ktorý nepriateľské loďstvo zastavil. Ostrovy ostali ako vynorené časti draka.
Dračí záliv tak nezískal uznanie len kvôli svojej kráse, ale aj preto, že po storočia skutočne chránil domácich obyvateľov pred útokmi z Číny. Vietnamci totiž nastražili pod vodu veľké koly, vylákali nepriateľa do zátoky a keď voda po odlive opadla, ostali posádky a lode bezmocne trčať na koloch.
Krásne z celého obrazu súčasného Vietnamu je to, že ľudia v poľnohospodárstve pracujú takmer stále rovnako a preto sa zdá byť obraz Vietnamu večný. Nateraz nie pracujúci ľudia v gigantických industriálnych parkoch, tyranských továrňach, ale ľudia na ryžových a zeleninových poliach. Žiadna technika, len zviera ťahajúce nejaký rýľ a vietnamský človiečik v čižmách s kónickým klobúkom na hlave. Alebo sám bolestne zohnutý ku kláskom ryže v zaplavených políčkach. Obdivuhodná a ťažká práca. Mimoriadny dojem a hlavne pôvab. Asi len na vlastné oči môže človek doceniť denno-dennú náročnú prácu roľníkov. A áno, mimoriadny dojem nasleduje vždy, ak ho máme s čím porovnávať. Takže s čím sa porovná európsky človek v tomto prípade, keď sám ryžu nepestuje? S tým, ako ľahko ňou plytvá, ako jednoducho ju vyhodí z taniera do koša bez akéhokoľvek si uvedomenia, koľko úsilia stojí za jej každým zrnkom.
Úroda vo Vietname sa zbiera prakticky celý rok. Stále dookola sa seje a žne. Na chladnejšom severe sa úroda zbiera dvakrát do roka, na horúcom juhu trikrát do roka. Významná časť je určená na export.
Vietnam sa na rozdiel od Číny modernizoval latinským písmom a takmer všetky ich slová sú jednoslabičné. Preto aj názov krajiny Vietnam sa v skutočnosti píše Viet Nam.
Obyvateľstvo: priateľský, úslužný, pracovitý národ. Do obrovskej masy ľudí je vmodelovaná miernosť povahy, skromnosť života a pokojné ticho. Slovenská mentalita je oproti tej ich až priveľmi triviálna a obsahuje niekoľkonásobne viac adrenalínu, stresu a agresie.
A ako žijú tí ľudia, ktorí šijú naše oblečenie a ktorí nám posielajú ryžu? Nezávideniahodne. Až zarážajúco lacná pracovná sila, len niekoľko desiatok centov predstavuje hodinový zárobok v textilnej továrni, množstvo nadčasov, zlé pracovné podmienky, žiadne odbory, žiadne práva, len samé povinnosti. 75 EUR priemerná mesačná mzda (rok 2013). Zlá legislatíva, vláda jednej strany a s ňou spojená nesloboda ľudí, množstvo ľudí žijúcich tesne nad hranicou chudoby, to všetko tlačí cenu za pracovnú silu na nízku úroveň. Ľudia častokrát nedostávajú svoju celú mesačnú mzdu, časť z nej sa odkladá, aby boli motivovaní prísť do práce aj nasledujúci mesiac.
Turista pre Vietnamca predstavuje jediné, a to zisk. Mnohokrát sa snaží ho dosiahnuť aj za cenu krádeže alebo podvodu s peniazmi.
Vietnamské obyvateľstvo unikátne participuje na kolektíve, individuálne prežiť takmer nie je možné. Ako jednotlivci sa cítia slabí, pracujú zásadne v tímoch. Sú vysoko prispôsobiví. Veľká časť obyvateľstva vedie tradičný a nie vždy jednoduchý život. Vietnamci veria spoločenskej ideológii, ale len dovtedy, pokiaľ má spoločenské princípy. Hlavnou črtou žitia je veľmi dobrá filozofia rodiny, ktorej dôsledkom je nízka rozvodovosť a spoločenská a kolektívna morálna zodpovednosť. Riadia sa vlastným prirodzeným právnym zákonom a morálnym kódexom, majú citlivý prístup k súkromnému vlastníctvu. Povšimnutiahodný je zvláštny cit a úcta k starým ľuďom. Spoločnosť sa chráni zločinu, v rodine sa získava progresívne očisťovanie, činy jednotlivcov nerozhodujú len za seba, ale za celú rodinu. Zdĺhavé a honosné svadobné obrady: svadba trvá dva dni, zúčastňuje sa jej približne 250 ľudí, ktorí prichádzajú postupne výlučne s finančnými darmi. Hojnosť jedla, výzdoby a zábavy sa odohráva v igelitových stanoch najčastejšie v centre dediny priamo na ulici.
Skladba vietnamského mena nemá fixné pravidlo, 60% z nich má však stredné meno Nguyen, čo predstavuje dedičstvo priamo kráľovského rodu. Prvé meno vyberajú rodičia, deti si nechávajú tretie meno po otcovi, žena pri vydaji môže zmeniť svoje tretie meno a prijať manželove, ale aj nemusí a ponechá si svoje od otca.
Takmer žiadna nezamestnanosť, ľudská aktivita v pracovnom procese je mimoriadna.
Veľmi silná súdržnosť s mŕtvymi, bizarné hroby. Cintoríny sú vlastne malé domčeky, ku ktorým živí prichádzajú za mŕtvymi, rozprávajú sa s nimi a pália peniaze, aby boli zabezpečení aj na druhom svete.
Vietnamský človek je veľmi poverčivý a dôležitou súčasťou jeho duchovného života je symbolika zvierat, čísiel alebo predmetov. Drak predstavuje najsilnejšiu a najmocnejšiu bytosť zo všetkých mýtických zvierat vietnamskej mytológie. Úplne sa líši charakterom a vzhľadom od draka v západnom svete. Nesymbolizuje zlo, ale ochrancu, panovníka, božskú moc, morálnu dokonalosť a mužský princíp jang.
Nový rok (Tet) Vietnamci oslavujú v januári alebo vo februári, dátum nie je presne stanovený, orientuje sa podľa lunárneho kalendára a ide o najväčší vietnamský sviatok rodiny. Je možné ho prirovnať k Vianociam. Ako vianočný stromček slúži strom mandarínky, ktorý by mal mať doma počas tetu každý, aby mu priniesol šťastie a prosperitu v nastávajúcom novom roku.
Od vietnamského človeka sa rozhodne niečo dobré odpozorovať dá, však stotožniť sa s jeho životom, to asi nie.
Bytová kultúra strašne trpí. Najvyššia koncentrácia obyvateľstva na plochu si vyberá svoju daň. Vietnamci sa preto uskromnia s veľmi malým životným priestorom. Najviac sa stavajú atypické štíhle vysoké domy a to kvôli šetreniu plochy pozemku a zároveň jej vysokej cene. Väčšinou sú domy upravené len z čelnej strany, z ktorej majú pekný vzhľad. Obrovské sociálne rozdiely a obrovské teritoriálne rozdiely však dominujú aj v možnostiach bývania. Luxusné biznis budovy a súkromné obydlia striedajú nevľúdne paneláky koncentrujúce masy ťažko pracujúcich ľudí alebo úplne asociálne obytné štvrte.
Doprava: má jediné pravidlo. Vyhnúť sa zrážke. V priemere každá rodina má automobil, po uliciach v šialenom množstve a tempe premáva 5 miliónov motocyklov, bicykel ostal archaizmom. Obrovské znečistenie životného prostredia. A neutíchajúci hluk vo veľkých mestách v každú dennú i nočnú hodinu.
Vietnamská kuchyňa je skvelá a má jeden jediný základ: ryža. Vždy a všade ryža. Ryža je život, ryža je biznis. Celé desaťročia. Zelenina, ovocie, ryžové cestoviny, ryžové koláče, morské plody, mäso všetkých zvierat bez akýchkoľvek náboženských obmedzení. Preto hady, hmyz, mačky a psy sú bežnou súčasťou stravovacieho reťazca.
Dominanciu v potrave zaujíma aj ovocie. Najlepšie, najsladšie a najkrajšie druhy ovocia, aké som dovtedy videla. Niektoré z nich: pomelo, rambutan, papája, ananás, karambola, čerimoja, manogstán, žakie, dračie oko, guáva, durian, pitahaja, liči, mango, star Apple, kokos, banány.
Rybárstvo, rybárske farmy, ryby, rybie trhy: krásna scenéria vietnamského rybára na mori, veľkolepé rybárske typické siete, palmové okrúhle loďky. Jedinečné. Neskutočná záplava všetkých druhov vždy čerstvých morských živočíchov na rozsiahlych trhových plochách. Uprostred labyrintu cestičiek uzavretého trhoviska stovky plávajúcich a trepotajúcich sa „slizov“ na táckach a v igelitoch.
Vietnam sa nám predstavil aj niečim úplne novým. Cibetkovou kávou: lepšie povedané: luxusom menom cibetková káva: najdrahšia, najlahodnejšia, najvzácnejšia, najexotickejšia, najjemnejšia. Ročne sa z nej vyrobí len asi 500-800 kg, pretože vzniká spôsobom neobvyklým. Chuťou pripomína skôr čokoládu. Vyrába sa z kávových zŕn, ktoré vylúčia malé mäsožravé zvieratká cibetky. Žijú len v Indonézií a Malajzií. Živia sa zrnami kávy a dokážu si z nich vybrať len tie najkvalitnejšie zrelé plody. Trus, ktorý cibetky vylúčia, sa musí zbierať čerstvý, pretože sa môže znehodnotiť. Jeden kilogram takejto kávy má cenu 600 EUR, jedna malá šálka uvarenej kávy 8 EUR.
K vietnamskej kultúre neodmysliteľne patria vodné bábky rozprávajúce o miestnom živote. V divadelnej scenérií plávajú na vode, ovládané sú dlhými tyčami ľuďmi zo zákulisia. V spojení s tradičnou hudbou zvýrazňujú ústrednú úlohy vody, ktorá sa v živote Vietnamcov podieľala vždy na tvorbe rôznych legiend a príbehov. Týmto sa prednáša spojenie pestovateľov ryže s ich duchovným životom.
Lenže Vietnam, to nie sú len krásne ryžové políčka, vodné bábky, sladké ovocie, cibetková káva, lotosové kvety, balansujúce žienky s nákladom na pleciach alebo kravičky na poliach.
Vietnam to je hlavne Komunistická strana Vietnamu – vláda jednej strany, všadeprítomné komunistické červené hviezdy, korporačný svet a cynická imperialistická americko-vietnamská vojna.
Zakladateľom komunistickej strany bol Ho Chi Minh – vietnamský revolucionár a štátnik, v rokoch 1946 – 1955 predseda vlády, od roku 1955 do svojej smrti prezident Vietnamskej demokratickej republiky Severného Vietnamu, ale zjednotenia Vietnamu sa už nedožil.
Komunistická strana má v súčasnosti pragmatický princíp: na jednej strane stojí tvrdý pracovný systém, nesloboda podnikania a komunistická diktatúra, na strane druhej kapitalistické myšlienky, sloboda cestovania, tlače, internet a možný stanovený limit aj na súkromný sektor podnikania. Strana sa snaží dať kompletné vzdelanie širokým vrstvám. Povoľuje sláviť „Vianoce“, nevykonáva náboženské prenasledovanie. Členstvo v strane má výhody a vyžaduje si neustále vzdelávanie a previerky. Strana má v krajine obrovské slovo a ideologicky nie je celkom spätá s Čínou. Súdržnosť s Čínou je len akoby naoko, viac-menej chcú byť Vietnamci samostatní a chcú zachovávať to vlastné národné.
Vo Vietname je ale ešte vždy možné nájsť stovky stratových podnikov, obrovskú korupciu a záchvaty nespútanej inflácie. Rast HDP (hrubý domáci produkt veľmi zjednodušene – hodnota všetkých vyrobených produktov a vykonaných služieb v krajine spravidla za sledované obdobie jedného roka) pôsobí ako ťažkopádny tanec s piánom a ekonomické škrty doliehajú na krajinu naplno.
Vietnamská vojna alebo vojna vo Vietname alebo Apokalypsa Vietnam – bol ozbrojený konflikt, ktorý medzi rokmi 1964 a 1975 prebiehal ako pozemná vojna v Južnom Vietname a hraničných oblastiach Kambodže a Laosu, a ako letecká vojna nad Severným Vietnamom. Bojovníci: na jednej strane Vietnamská republika – Južný Vietnam, USA, Austrália, Kórejská republika, na druhej strane komunistické štáty Vietnamská demokratická republika – Severný Vietnam, Národnooslobodzovací front Vietkong s podporou ZSSR a Číny. Výsledkom vojnového konfliktu bolo podpísanie Mierovej zmluvy o stiahnutí sa USA z konfliktu v roku 1973, porážka Južného Vietnamu v roku 1975 a víťazstvo komunistického Severného Vietnamu.
Vo Vietname je tento konflikt známy ako Americká vojna. Intervencia USA vo Vietname znamenala vlastne len poslednú eskaláciu tridsaťročného ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal v rokoch 1945 až 1946 odporom vietnamských povstalcov, ktorí cez druhú svetovú vojnu bojovali proti Japoncom a neskôr proti zotrvaniu resp. návratu francúzskej koloniálnej nadvlády. Americká invázia nebola chápaná ako zabránenie šírenia komunizmu, ale ako pokus o ovládnutie národa. Bola podcenená, pretože sila Vietnamu bola obrovská.
autor fotografie: Nick Ut autor fotografie: Eddie Adams
Vietnam bol o demonštrácií americkej sily. Prejav sily pre prejav sily. A bol víťazným počinom húževnatosti a vytrvalosti v boji za slobodu vietnamského ľudu. Ale tragédiou je, že na vojnu doplatilo najviac civilné obyvateľstvo. Vojna zanechala po sebe milióny mŕtvych, tisíce poškodených a paralyzovaných a prakticky neexistovala vietnamská rodina, ktorej by sa nedotkla. Pre všetkých, ktorí ju zažili a prežili, znamená doživotnú traumu. Pre Vietnamcov i pre Američanov. A s hlbokými psychickými defektnými následkami ako i fyzickými následkami z použitia chemických a biologických zbraní. Aj polstoročie od tohto konfliktu sa kvôli masívnemu použitiu herbicídu Agent Orange (použitých 50 miliónov litrov, vysoko toxická látka obsahujúca dioxíny na odlisťovanie rastlín, ktorou americká armáda ničila flóru miestnych džunglí, aby mohla ľahšie bombardovať základne a zásobovacie trasy nepriateľských jednotiek) vo Vietname rodia ťažko postihnuté, v mnohých prípadoch doslova znetvorené deti. Následky si odniesli aj potomkovia amerických vojakov. Vojnu nazývame aj cynickou, pretože Američania kvôli atraktívnemu Východu ako celku ťažili z ľudského utrpenia. A svojím dobrodružným vysoko sebavedomým postojom, vychovávaní kultúrou víťazstva svetovej veľmoci sa snažili stáť nad zákonom.
Vravím Vám, nie je pádnejší dôvod na mier, ako autentický pohľad na Cu Chi! Cu Chi je vojnový systém 250 km dlhých podzemných tunelov, ktoré ručne malými lopatkami vykopali lokálni vietnamskí bojovníci na svoju ochranu pred Američanmi. Celý podzemný aj nadzemný komplex zahŕňa nemocnice, rokovacie priestory, oddychárne, kuchyne, šijacie dielne a množstvo rekvizít bojovníkov, pascí, použitých zbraní, munície, bômb a obrovských jám po dopadnutých bombách. Bizarné emocionálne miesto. Miesto uvedomenia. Zastaví sa vo vás čas a nemyslíte na nič iné, len na ľudské utrpenie, učupených ľudí v ťažko dýchateľných tuneloch s kúskom ryže na prežitie a na ich húževnatú vôľu prežiť. Stiesnený pocit s mrazom na chrbte v malých tuneloch bez vzduchu nikoho nenechal ľahostajným.
Išlo o asymetrickú vojnu, desať rokov takmer o každodenné násilie, o najzúrivejšiu konfrontáciu a nepredstaviteľnú krvavú tragédiu. O nočnú moru. O neľudskú vojnu. O gigantickú mašinériu všetkých navtedy dostupných zbraní, ktoré ponúkal zbrojný priemysel, okrem atómovej bomby. O vylievanie si zlosti z frustrácie, vyčerpania a bezradnosti na nevinnom vietnamskom obyvateľstve. Napalm ako symbol amerických zločinov vo Vietname (Napalm je pomaly horiaca zmes benzínu a horiacich látok, ktoré túto zmes zahusťujú. Je takmer nemožné ju uhasiť. Ide o zbraň, ktorá spáli úplne všetko a čo a kto nezhorí, umrie na nedostatok kyslíka; na vietnamskú zem jej bolo zhodených 400 tisíc ton).
Americkí vojaci vstupovali do vojny s vysokými nárokmi, ktoré však neboli schopní uspokojiť. S nie legitímnymi morálnymi dôvodmi. A súčasne, s veľkou naivitou. Americký koncept narazil pre nich dovtedy na nepredstaviteľnú silu prejavu protiimperiálneho odporu a psychologickej sily vietnamských bojovníkov i civilistov, ktorú, ako neskôr pochopili, nemožno nikdy podceňovať.
A tak sa naplnili slová Ch. de Gaulla, ktorý už J. F Kennedymu predpovedal, že USA budú krok za krokom zapadať do bezodného vojenského a politického bahna.
Časy vo Vietname sa raz a navždy zmenili. I keď vojna, jej dotyk a rezonancia je stále najväčšou „pamiatkou“ tejto krajiny, blahodarná príroda ostáva stále jedinečne krásna, nádherná a touto svojou krásou viac ako hocikde inde na Zemi zviditeľňuje svoje víťazstvo. V jej nekonečnom priestore nám ponúkla možnosť vnímať samých seba aj po svojej duchovnej línií, to znamená v dimenzii, ktorá určuje našu ľudskosť a predurčuje nás k bytostnej slobode.
Vo Vietname bolo jednoducho krásne a každá retrospektívna minúta spojená s ním mi vnesie do vlasov jedinečne krásnu orchideu a do rúk vloží jedinečne krásny lotosový kvet. Privodí úsmev, privodí teplo a vyrovná myšlienky, ktoré sú najdôležitejšími navigátormi našich vlastných životov.
Ing. Zuzana Záhoranová