V uličke medzi sedadlami stojí letuška so zapretými nohami o podlahu, pričom kŕčovito zviera rukoväť bufetového vozíka. Napriek silným turbulenciám, do ktorých sme sa krátko po vzlete dostali, sa na okolitých pasažierov jemne usmieva, aby ich upokojila a uistila, že sa vlastne nič vážne nedeje a že lietadlo sa postupne dotrasie a všetko bude nakoniec fajn. Je to proste profesionálka, s ktorou sa mi stretol pohľad, keď mi na diaľku pomáhala rozdychávať situáciu vo viere, že sa táto „párty“ čoskoro skončí.
Práve sedím v obrovskom lietadle a som na ceste z Limy do Paríža, kde mám prestup, a odkiaľ ďalej letím do škótskeho Edinburghu, kde momentálne žijem a pracujem. V Peru som strávil posledné dva týždne a už teraz viem, že práve zažívam záverečné dejstvo môjho, doteraz, najväčšieho dobrodružstva, ktoré sa kapitálkami hlboko zapisuje do môjho srdca.
Po chvíli sa lietadlo upokojí a ja „vyhrkaný“ v kútiku duše verím, že nás už žiadne prekvapenie nečaká a že do Európy nakoniec doletíme všetci živí a zdraví. A veru, zvyšok 12-hodinového letu prebehol v pohode a aj relatívne rýchlo, nakoľko sa mi podarilo si nejakú tú hodinku aj pospať. To už o lete do Peru povedať nemôžem, keďže som oka nezažmúril, a to i preto, že nás, cestujúcich, každú chvíľu vykrmovala partia stewardov. To viete, stále nám ponúkali niečo na schrúmanie či vypitie, od hlavných jedál, dezertov, nealko nápojov, nejakého toho frťana, až po malé bagetky a oriešky, len tak na zakusnutie, pre spríjemnenie sledovania filmov, počúvania hudby či online sledovania letu na obrazovkách zabudovaných v sedadlách pred vami.
Už od detstva sa zaujímam o veci, ktoré mnohokrát presahujú hranice nášho chápania a ktoré sú predmetom neustáleho skúmania, či už vedeckej obce, tak i laickej verejnosti. Spomínam si, že keď mi ešte ako malému chlapcovi otec kúpil jednu zaujímavú knihu, tak ma v nej okrem iného zaujala aj kapitola venovaná záhadným miestam na svete. Jedným z tých miest bola náhorná plošina Nazca, ktorá sa nachádza v Latinskej Amerike v štáte Peru. Dodnes si pamätám, ako som s obdivom hľadel na geoglyfy, záhadné obrazce rôznych tvarov a veľkostí, ktoré sú na planine vyobrazené, a ktorých plnú krásu si môžete najlepšie vychutnať, či už pohľadom z okolitých kopcov, rozhľadní, no a tie väčšie vyhliadkovým letom.
Pomyslel som si: „Kokso, to by bolo super vidieť tieto obrazce niekedy naživo.“ Odvtedy ubehlo mnoho rokov…
Pri upratovaní, varení, či len tak pri relaxe, si zvyknem pustiť nejaký ten podcast alebo zaujímavé video, z ktorého sa človek niečo nové dozvie a priučí. Práve takto som jedného jesenného večera narazil na rozhovor s cestovateľom, ktorý pravidelne navštevuje Latinskú Ameriku a jeho srdcovkou je Peru. V relácii, v ktorej bol hosťom, rozprával najmä o živote v Amazónií a Andách, o ľuďoch, kultúre, šamanoch a nezabudol spomenúť ani náhornú planinu Nazca, na ktorej sa nachádzajú starodávne obrazce, zahalené rúškom tajomstva, a ktorých presný účel či význam je dodnes predmetom skúmania a rôznych diskusií.
V tom som spozornel a hneď som si spomenul na knihu od otca a pritom sa mi vybavil snáď najikonickejší obrazec na planine Nazca, a síce – Kolibrík. Neskôr som sa z rozhovoru dozvedel, že spomínaný cestovateľ organizuje do Peru aj svoje vlastné expedície, kedy jeden turnus trvá 2 týždne a kapacita je cca 20 ľudí. Začalo mi to vŕtať hlavou. Netrvalo dlho a padlo rozhodnutie. Idem!
Do Peru som sa, cez spomínaného cestovateľa, dostal až o pár mesiacov neskôr, nakoľko som čakal na jarný turnus, ktorý sa konal v apríli 2018. Mal som teda aspoň dostatok času sa na expedíciu pripraviť, pokúpiť si potrebné vybavenie, booknuť si letenky a pod.
Moja cesta do Peru začala letom z Edinburghu do Amsterdamu a odtiaľ ďalej do Limy, hlavného mesta Peru. Let do Limy trval asi 12 hodín a po pristátí sme sa všetci účastníci expedície stretli na dohodnutom mieste, vo vestibule letiska, a odtiaľ sa vydali ku vopred rezervovanému autobusu, ktorý nás odviezol do hotela, v ktorom sme prespali a ráno, po raňajkách, sme sa, opäť autobusom, vydali na cestu na Nazcu, kde sme mali naplánované stráviť zopár dní.
(Za tie dva týždne v Peru sme navštívili aj iné zaujímavé miesta, no o tom niekedy nabudúce).
Počas cesty nám naši sprievodcovia rozprávali o živote v Peru, o ľuďoch, kultúre, medzitým sme ochutnávali typické peruánske ovocie, obdivovali krajinu, ktorou sme prechádzali, zoznamovali sme sa medzi sebou a premýšľali, aké zážitky si z Peru, asi tak, odnesieme.
Nakoľko sme po ceste mali zopár zastávok (Ica, Pohrebisko Chauchillas), na Nazcu sme dorazili až okolo desiatej večer. Na hoteli nás už netrpezlivo čakal personál, ktorý nás za naše meškanie neprivítal práve s otvorenou náručou. O to vrúcnejšie ma však na izbe privítala partička mravcov, ktorá sa po nej špacírovala hore-dole, jak keby sa nechumelilo. Pobavilo ma to, pretože sa nad hotelom týčila veľká tabuľa informujúca, že ste v 3-hviezdičkovom hoteli. Nuž, zrejme platí, nie je hviezda ako hviezda. No pomyslel som si: „Stáva sa, hlavne, nech sa človek dobre vyspí a že má kúpeľňu s normálnou sprchou a splachovacím veckom.“ Ozaj, použitý toaletný papier sa nemá splachovať. Na to ste na toaletách upozornení oznamom. Takže, šup s ním do igelitového vrecka.
Hotel Pohľad z poschodia hotela
Nazca
Pod pojmom Nazca si môžeme predstaviť provinciu v Peru, náhornú plošinu, resp. sústavu údolí a náhorných plošín, archeologickú kultúru tejto oblasti (300 pred Kr. – 800 po Kr.), zodpovednú za známe obrazce a čiary na plošine a za dômyselný systém podzemných akvaduktov. Nazca je aj mesto, kde žije asi 23 000 obyvateľov a ktoré ťaží najmä z turizmu. Od hlavného mesta Limy je vzdialené približne 450 km. Rovnomenný názov nesie aj rieka, ktorá ústi do Tichého oceánu. 4
Náhorná plošina nazvaná Nazca sa nachádza medzi mestami Nazca a Palpa. Toto dnes opustené, púšťou podrobené miesto už nie je centrom života ako kedysi. Od 2. storočia pred n. l. až do 8. storočia n. l. tu nachádzali obživu obyvatelia kmeňa Nazca, po ktorých dnes nesie planina meno.
Na planine sa nachádzajú záhadné obrazce, ktorých zmysel zostáva nejasný. Podľa niektorých teórií slúžili na náboženské rituály ako spôsob komunikácie s bohmi. Iní vedci tvrdia, že išlo o astronomický kalendár. Niektorí sa domnievajú, že obrazce predstavovali zavlažovací systém, zatiaľ čo iní ich pripisujú mimozemskej civilizácii. Tieto geoglyfy, zobrazujúce rôzne zvieratá, rastliny a geometrické tvary, vznikli medzi rokmi 500 pred n. l. a 500 n. l. V roku 1994 boli tieto geoglyfy vďaka Márií Reiche, peruánskej archeologičke a prekladateľke, zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. 3,6
Po zložení sa na izbe nasledovala neskorá večera a niektorí z partie, ktorých cesta nezmorila tak ako mňa, sa na vonkajšej terase reštaurácie bavili až do neskorej noci. Ako som už spomenul, plánom bolo na Nazce stráviť niekoľko dní, no pravdupovediac, nemal som úplne jasnú predstavu o tom, aký program nás čaká. Jedno som však vedel – chcel som vidieť geoglyfy, tie slávne obrazce. O dva dni neskôr sme sa ako partia nadšencov rozhodli splniť si tento spoločný sen. Vybrali sme sa na letisko, kúpili si letenku, prešli kontrolou a hajde do lietadla. Za lístok sme každý zaplatili približne 100 dolárov (v Peru môžete platiť aj dolármi) a náš prelet ponad obrazce trval niečo cez pol hodinu. A aké to bolo? Pilot nielenže bravúrne zvládol prelet ponad obrazce, ale pridal k tomu aj odborný výklad (v angličtine), čo celý zážitok len umocnilo.
Geoglyfy na planine Nazca
Prvé geoglyfy, čiže veľkorozmerné obrazce vytvorené na povrchu zeme odstránením vrchnej vrstvy pôdy alebo usporiadaním kameňov, objavili výskumníci na planine Nazca v roku 1927. Zvyčajne zobrazujú abstraktné tvary, zvieratá, rastliny alebo ľudské postavy. Sú často tak veľké, že ich je možné vidieť iba z veľkej výšky, napríklad z kopca, lietadla alebo pomocou moderných technológií, ako sú drony a satelity. Geoglyfy sa často spájajú s náboženskými alebo ceremoniálnymi účelmi, no ich presný význam a účel sú stále predmetom výskumu a špekulácií. Už dlhší čas sa predpokladá, že obrazcov je na planine ešte oveľa viac, no ich hľadanie nie je vôbec jednoduché. Vedci si ich začali viac všímať po roku 2000 vďaka technologickému pokroku. 6
Kolibrík Astronaut Opica
Podľa servera New Scientist, medzi rokmi 2022-2023, japonsko-francúzsky archeologický tím s pomocou umelej inteligencie (AI – strojové učenie) uskutočnil analýzu leteckých snímok z planiny Nazca. Táto technológia im pomohla odhaliť vzory skryté v pôde a určiť mieru pravdepodobnosti, že ide skutočne o geoglyfy. Podarilo sa odhaliť na stovky nových geoglyfov, ktoré opäť zobrazujú bizarné a ťažko pochopiteľné výjavy ako zvláštne humanoidné postavy a domestikované zvieratá, kosatku vyzbrojenú nožom, či ľudské hlavy bez tiel, čo naznačuje ľudské obete vykonávané v kultúre Nazca. Ďalší geoglyf zas ukazuje dvojhlavého hada požierajúceho dvoch ľudí. 1
Kosatka s nožom Hlava bez tela Dvojhlavý had
Pätnásť z celkového počtu 303 novoobjavených figuratívnych geoglyfov reliéfneho typu z prieskumu podporovaného AI. 2
Incident!
V januári 2018, len tri mesiace pred začiatkom našej expedície, došlo na chránenom území Línií Nazca k incidentu, keď jeden nezodpovedný vodič kamiónu ignoroval varovné značky, vošiel na toto územie a zanechal hlboké stopy po pneumatikách, čím poškodil tri z historicky významných línií.
Tento incident vyvolal medzinárodné pobúrenie a poukázal na potrebu lepšej ochrany tohto významného archeologického náleziska. Peruánske úrady následne sprísnili bezpečnostné opatrenia v okolí Línií Nazca, aby sa v budúcnosti podobným incidentom zabránilo. 5
Obrazce Nazca, ktoré som mal možnosť vidieť počas mojej nezabudnuteľnej cesty v Peru, mi doslova vzali dych. Ich majestátnosť a tajomstvo, ktoré ich obklopuje, sú dôkazom nesmiernej kreativity a zručnosti našich predkov. Tieto jedinečné umelecké diela nie sú len svedectvom minulosti, ale aj pripomienkou toho, aké dôležité je objavovať krásy a tajomstvá sveta okolo nás. Keď sa vydáme na cestu za poznaním, či už objavujeme dávne civilizácie, prírodné divy alebo kultúru iných krajín, spoznávame nielen tieto miesta, ale aj samých seba. Učíme sa vážiť si to, čo máme, premýšľať nad tým, odkiaľ pochádzame, a inšpirovať sa múdrosťou tých, ktorí tu boli pred nami.
P.S.
Nazca patrí medzi najsuchšie miesta na našej planéte a podľa niektorých ľudí na niektorých jej oblastiach nepršalo celé roky. Po našom príchode však dva dni za sebou riadne spŕchlo. V meste nastala panika, húkali sirény, do izby mi cez strechu natiekla voda a mladý čašník, ktorý nás v hoteli obsluhoval, bol z toho poriadne „vyhúkaný“. Podľa jeho staršieho kolegu vraj dážď videl prvýkrát v živote. Či je to pravda, to naozaj netuším.
Ing. Pavol Kaplík, PhD.
Moje suveníry
Zdroje
1. https://nedd.tiscali.cz/na-planine-nazca-nasli-vedci-dalsi-geoglyfy-naznacuji-lidske-obeti-582127
2. https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.2407652121
3. https://cs.wikipedia.org/wiki/Obrazce_na_planin%C4%9B_Nazca?utm_source=chatgpt.com
Slovak 
Hungarian
Od darovanej knižky od otca pre malého synčeka o záhadných miestach Zeme až k reálnemu vyplneniu si sna…Pekný milý príbeh, pán pisateľ cestovateľ Pali! Milou ľahkou formou čítania tvojho peruánskeho zážitku, a to aj s patričnou poučnosťou, gradáciou deja a autentickými citáciami, som sa rada vrátila naozaj k úžasným geoglyfickým obrazcom vzdialenej Nazcy, ktorú som v minulých rokoch mala možnosť vidieť na vlastné oči aj ja. Úkaz Nazcy si vskutku zaslúži takú opisnú dôslednosť, akú si preniesol do riadkov tohto článku. Ďakujeme. A aj fotky sú skvelé.
Naozaj milé aj poučné čítanie, Pali. Ďakujeme! 🙂