AITHIOPIA – názov pochádza z gréčtiny a znamená Zem opálených tvárí, pôvodným menom HABEŠ alebo ABYSSINIA. Krajina, kde najviac cítite ľudskú podstatu, kde vidíte a cítite všetkými zmyslami drastickú chudobu, krajina, kde sa Vám najviac búri srdce, a potom Vám to srdce plače, krajina, kde túžite po úplnej skromnosti a striedmosti a možno aj ďalších iných vlastnostiach, ktorým ste sa už vo svojom súčasnom technickom modernom svete vzdialili a ktoré ste dávno zavrhli. Krajina, kde sa dá najlepšie pochopiť, aký je život vzácny, aby ho ľudia márnili pýchou, archaickými konvenciami a malichernými prejavmi majetníctva. Krajina plná hladu, smädu, smrteľnej malárie, žltej zimnice, malomocenstva, AIDS a množstva beznádejne hľadiacich smutných očí, ktorých výraz ostáva vo Vás navždy. Krajina zhmotnených apokalyptických podôb. Krajina, v ktorej prežijete malú revolúciu celého Vášho vnútra, kde vo Vás všetko burcuje a neviete s tým takmer nič spraviť. Krajina, ktorá je nádherná, ale z ktorej zároveň túžite vrátiť sa späť domov do svojej postieľky a kúpeľne.
Afrika – fenomén medzi svetadielmi, v nej Etiópia a otvorené všetky okná dokorán. Nové dimenzie tajomstiev, nové vône, nové zmeny v názoroch, nové úpravy v rebríčkoch vlastných hodnôt. To je jeden z najchudobnejších a najľudnatejších súčasných štátov sveta – krásna a úbohá Etiópia.
Zo zväzku kráľovnej zo Sáby a kráľa Šalamúna sa narodil syn Menelik – zakladateľ etiópskeho kráľovského rodu.
Etiópia je v súčasnosti nezávislým federatívnym štátom vo Východnej Afrike. Ide o krajinu s bohatou históriou a viac ako dvojtisícročnou tradíciou nezávislosti. Podstatné je, že ako jediná odolala pokusom európskych kolonialistov o jej ovládnutie, s výnimkou krátkeho obdobia talianskej okupácie. Etiópska demokracia je veľmi mladá a neskúsená. Mladí ľudia sú vzdelanejší, ale tým starším komplikuje život negramotnosť a nedôvera. Prechod od konštitučnej monarchie cez komunizmus k demokracii bol veľmi rýchly. Krajina má jedinečnú kresťanskú civilizáciu a všeobecne je to mozaika veľkého množstva národov, jazykov, kultúr i náboženstiev, krajina s nádhernou prírodou a pamiatkami. Má veľmi veľa obyvateľov – 123 miliónov (r. 2022), úradný jazyk amharčina, národná vlajka má tri farby: zelená – nádej, úrodná pôda, žltá – trpezlivosť, červená – Kristova krv a z politického hľadiska nezávislosť.
Popri pre nás Európanov úplne exotickej prírode, myslím, že hlavnú entitu zážitkov zohrávajú etiópski ľudia. Ich vzhľad, ich spôsob života, ich prejavy radosti i biedy – proste všetko tak radikálne odlišné od nás. Najvýraznejší kontrast, aký som doteraz zažila. A zaiste, že nemám na mysli kontrast vo farbe pleti. Po návrate domov ešte dlho som žila a dodnes žijem s týmito ľuďmi. Nejde na nich zabudnúť. Ľudia nenačatí civilizáciou, žobrajúci, kradnúci, úplne chudobní a hladujúci a predsa so svojou dôstojnosťou. Chvíle s nimi boli intenzívne. Mohlo sa zdať, že my sme tí, ktorí by im mali čo dať z toho čo máme a vieme, a predsa, i keď sme to vskutku robili a delili sa s nimi o všetko, čo bolo v našich možnostiach, predsa boli opäť oni tí, čo naučili niečo nás a my sme boli tí, čo sme od nich viac dostali ako sme im sami dali. Pohľad na nich bol naším pohľadom do úplne opačného zrkadla a až nepríjemným pocitom z našej rozdielnosti. Poznáte ten pocit, keď máte výčitky voči všetkému čím disponujete a čo si môžete dovoliť ? Tak toto je pocit, ktorý môžete objaviť v Afrike. Môžete sa snažiť obrusovať hrany koľko chcete, nie je to vo Vašich silách.
O Etiópií sa vraví, že bola kolískou raja ľudskej civilizácie. Navštíviť túto kolísku znamená hlavne vrátiť sa v čase späť. Imaginárne aj doslova. Etiópčania majú svoj vlastný kalendár – juliánsky, ktorý je pozadu oproti nášmu gregoriánskemu o sedem a pol roka a je to spôsobené odlišným výpočtom roku narodenia Krista. Kalendár má 12 mesiacov po 30 dní a pridáva sa trinásty, zvaný pagumen – vyrovnávací mesiac, má 5-6 dní. Nový rok pripadá na 11. septembra, Vianoce oslavujú 7. januára. Deň a noc sú stále rovnako dlhé, vždy majú 12 hodín. Je to spôsobené rovníkom.
Národným symbolom je lev.
Hlavné mesto Addis Abeba predstavuje centrum celej Afriky a je tým, čím Brusel pre Európu. Názov v preklade znamená Nový kvet. Obklopená horami, leží vo výške až 2700m/n. Úzke prašné a špinavé uličky lemované zahalenými čiernymi tvárami a obrovské hmýriace davy ľudí. Architektúra dosť jednotvárna, len miestami nejaká výšková budova bez architektonickej fantázie. Ochota Etiópčanov je takmer vždy podmienená zištnosťou a je prostriedkom, ako niečo získať. Vždy sú donútení k snahe niečo získať. Deti aj dospelí.
Krajina Etiópie je úžasná. Severná časť menej úrodná, juh úrodnejší. Všetky druhy zelenej, hnedej a žltej farby. Zelené políčka striedajú hnedé poorané polia alebo zlaté klasy obilia, kukurice, prosa, cukrovej trstiny a kolorit dotvárajú ľudia v takých istých farbách a ich prírodné obydlia. Hlinené domce, papierové domce, kamenné domce, oválne alebo okrúhle chatrče. Inde krajinu tvoria strmé svahy stúpajúce do hôr, inde vysoké hory, hlbokánske údolia, kamenné cesty, červené prašné cesty, rozoklané kotliny, veľkoplošné jazerá, vodopády. Veľké stáda oviec, kráv, somárov, kôz. Akácie, eukalypty, opice, hrochy, tukany, supy. Taká rôznorodá je Etiópia.
Ľudia – nie typicky černošskí s nie veľmi čiernou kožou a širokými perami. Hovoria si hnedí ľudia. Čierne kučery, čokoládová tvár, krásne biele zuby, ženy v dlhých ošateniach po zem, na hlave šatky alebo turbany, muži striedavo v dlhých šatách alebo tesilových nohaviciach, vždy s drevenou paličkou cez plecia. Deti krásne, ak majú dostatočnú výživu. Usilovné do učenia. Do škôl chodia v uniformách, často špinavých a deravých. Mládež pod vekovú hranicu 20 rokov tvorí 20%. Ľudia s veľmi silným sociálnym cítením. Priemerná mesačná mzda je 20 dolárov, na deň asi 1 dolár. Otrasné, nevieme si to absolútne predstaviť. V Etiópií rozhodne nepoznajú slovo konzum.
Veľmi málo automobilov, príliš drahý benzín aj automobily, najfrekventovanejší dopravný prostriedok je chôdza. Dlhá, vytrvalá a rýchla chôdza. Alebo beh. V šľapkách alebo naboso. Tu pramenia skvelé výkony všetkých maratónskych víťazstiev.
Prísna bezpečnostná kontrola na letiskách, hlavne na vnútrozemských termináloch, pri vstupe do podnikov, reštaurácií, kostolov, všade detektory.
Typický obrad pitia kávy. Žiadny zhon. Na špeciálnej železnej piecke káva absolvuje tri kolá – andeňa, huleteňa a sosteňa. V konečnej fáze sa nalieva do maličkých porcelánových šáločiek a pridáva sa veľa cukru.
Typické jedlo – indžara. Obrovská placka z kvaseného teffu. Teff je obilnina. Obkladá sa rôznymi kôpkami zeleniny alebo mäsa. Pre Európana je len ťažko akceptovateľná, vyzerá ako guma, trhá sa ako guma a chutí ako guma. Pri jej jedení však treba zachovať etiketu.
Absolútny nedostatok pitnej vody, katastrofálne zdravotníctvo, a pravdepodobne až 30% nakazených ľudí AIDS. Prekliatie celej Afriky. Ľudia buď nevedia, čo im je alebo vedia a liečbu nemajú čím zaplatiť. Preto prebieha masívna kampaň a existuje vládny program na podporu informovanosti a prevenciu. Množstvo billboardov o prezervatívoch, voľné diskusie o voľnom sexe. Percento nakazenia je však až hrozivo vysoké, spôsobuje to aj nevedomosť v tom, že muži Etiópčania sa nepovažujú za chorých na AIDS, kým sú „len“ infikovaní HIV.
Veľmi silná kresťanská viera – všadeprítomné podoby gondarského kríža, lalibelského kríža a axumského kríža.
Chudobu v krajine radikálne ovplyvňuje zapredaná vláda domácich politikov, zlý domáci manažment, zlí hospodárski analytici, rozrastajúce sa obyvateľstvo, zmena klimatických podmienok a nesprávny prístup Západu.
Napriek skutočnosti, že Afrika má obrovské, doslova až obrie zásoby nerastného bohatstva, predsa je v bohatom svete neviditeľným hráčom. Domáci nemajú z bohatstva nič. Ropa, plyn, zlato, striebro a iné drahé kovy lákajú investorov. Najviac z Británie, Ameriky, ale konkurentmi sú aj India, Brazília a najviac dychtivá po africkom bohatstve Čína. Obchody s Pekingom lámu rekordy. Číňania skupujú pôdu, investujú do technológií a požičiavajú. Od Západu sa líšia tým, že Afriku nepoučujú. Ani v oblasti ľudských práv ani v oblasti korupcie. Čínsky vzťah k Afrike je 100%-tne obchodný a charitu sa nesnažia ani len predstierať. Číňania sú v Afrike na to, aby jednoducho robili biznis prostredníctvom chladnej logiky peňazí a neodídu skôr, kým nedostanú čo chcú.
Napríklad štatistiky k hladomoru v júni / júli r. 2011 v krajinách afrického rohu:
Príčiny hladomoru:
- sucho najhoršie za posledných 60 rokov
- znížená produkcia základných potravín
- politické problémy krajín
- prudko stúpajúce ceny potravín vo vlastných krajinách ale aj na svetových trhoch
Vinníci hladomoru:
- Somálska vláda: Západom podporovaný kabinet územie takmer neovláda, zlá oficiálna komunikácia s nejakou vládou, nutnosť komunikovať aj s obyčajnými ľuďmi;
- AL-ŠABÁB: názov ozbrojenej extrémistickej islamistickej skupiny, ktorá ovláda veľké územie, zabíja humanitárnych pracovníkov a bráni prílivu pomoci;
- USA: Američanov zaujímajú na Afrike len tri veci – boj proti terorizmu, boj proti pirátstvu a ropa. Washington je veľmi chúlostivý na to, že by sa mal čo i len cent pomoci dostať do rúk islamistov z Al-Šabábu napojeného na Al-Kaidu. Ich prístup k humanitárnej pomoci je preto veľmi rozpoltený.
- Svetový potravinový program OSN: Spojené národy sú jedinou organizáciou, ktorá môže hladomor zastaviť. OSN ale veľmi závisí na amerických príspevkoch a ruky jej zväzuje politika. Je nutné však doplniť, že program je komplikovaný a že veľa pracovníkov OSN prišlo o svoj život práve na základe konfliktných stretov ich pomoci a odporu islamistických skupín.
- Neskoré reakcie: Západ reaguje vždy až vtedy, keď je neskoro. Hladomor vôbec nebol nutný, pretože existujú programy, ktoré by mu mohli predísť a boli by oveľa finančne nenáročnejšie. Keby Západ venoval toľko úsilia dlhodobým programom, ako venuje okamžitej pomoci, nikdy by k hladomoru nedošlo a zachránilo by oveľa viac ľudských životov. Ale problém je proste v tom, že svet reaguje až vtedy, keď vidí zdrvujúce autentické zábery. Dovtedy je k týmto krajinám hluchý. Prevencia by bola preto oveľa účinnejšia a lacnejšia.
- Médiá: sú veľmi podstatné. OSN môže vydávať nekonečné detailné správy, ale politici, ktorí vykonávajú potrebné rozhodnutia, reagujú až vtedy, keď situáciu skutočne vidia na predných stránkach novín alebo v televízií.
- Zmeny v klimatických podmienkach krajín: za čo nesie zodpovednosť aj ľudstvo
- Prudký nárast populácie chudobných krajín afrického rohu: zásadný faktor. Niekde sa počet obyvateľov aj zdvojnásobil, dobytok ako primárny zdroj obživy však nie. Ľudia sa musia usadzovať na nových miestach, častokrát aj na veľmi nehostinných.
Ak raz európsky človek nadobudne priamy kontakt s ľuďmi v Etiópii, už nikdy nebude môcť ostať ľahostajný k týmto ľuďom, navždy v ňom ostane tvarujúci pocit pokory a celá emocionálna horská dráha, po ktorej prešiel, keď navštívil túto rozpálenú kamenistú a prašnú zem opálených tvárí.
Niektorí ľudia ostatného sveta možno musia siahnuť po mape a vyhľadať krajinu s názvom Etiópia, lebo nevedia, kde sa presne nachádza. Ja to už robiť nemusím, pre mňa sa nachádza navždy v mojom srdci.
Ing. Zuzana Záhoranová
(fotografie z archívu Zuzany)
Dojímavé a emotívne svedectvo o rozdielnych svetoch – toho etiópskeho hladného a ostatného nenažraného. Ďakujem za pripomenutie týchto rozdielov, na ktoré by sme my tu mali pamatať, keď sa nám niečoho máli, alebo by sme chceli ešte viac. Našťastie už je veľa sposobov a organizácií, ktoré pomožu, ak sa chce niekto naozaj podeliť s tým, čoho má dosť. Milá cestovateľka Zuzka, podľa Vašich slov a pútavej prednášky usudzujem, že ste v Etiópii kus svojho srdca aj zanechali, nielen si v ňom priniesli túto krajinu a jej ľudí. Veľmi obohacujúce a burcujúce. Ešte raz, veľká vďaka.