Prečo sú dôležité aj pre ľudí žijúcich stovky kilometrov od mora
Keď sa povie oceán, väčšina z nás si predstaví pláže, koralové útesy, veľryby alebo exotické krajiny. Oceány však nie sú dôležité len pre pobrežné štáty. Ovplyvňujú život každého človeka na Zemi – vrátane nás na Slovensku. Pokrývajú viac než 70 % povrchu planéty, obsahujú približne 97 % všetkej vody na Zemi a tvoria jeden z najdôležitejších systémov, ktoré udržiavajú život. Regulujú klímu, produkujú kyslík, poskytujú potravu miliardám ľudí a umožňujú fungovanie globálnej ekonomiky.
Napriek tomu dnes čelia viacerým vážnym hrozbám – od plastového znečistenia cez nadmerný rybolov až po klimatickú zmenu. Dobrou správou je, že vieme, aké riešenia fungujú a história nám ukazuje, že ochrana oceánov dokáže prinášať skutočné výsledky.
Produkujú kyslík, ktorý dýchame
Mnohí ľudia si myslia, že väčšina kyslíka pochádza z lesov. V skutočnosti približne polovicu kyslíka na Zemi produkujú oceány. Najväčšiu zásluhu na tom má fytoplanktón – mikroskopické organizmy žijúce v povrchových vrstvách oceánu. Prostredníctvom fotosyntézy premieňajú oxid uhličitý na kyslík podobne ako rastliny na súši.
Každý druhý nádych, ktorý urobíme, môžeme obrazne poďakovať oceánu.
Regulujú klímu planéty
Oceány fungujú ako obrovský klimatizačný systém Zeme. Absorbujú približne 90 % prebytočného tepla vznikajúceho v dôsledku globálneho otepľovania a zároveň pohlcujú veľkú časť oxidu uhličitého z atmosféry. Bez oceánov by sa planéta otepľovala oveľa rýchlejšie a extrémne výkyvy počasia by boli výrazne intenzívnejšie. Ďalším z mnohých rastlinných hrdinov je napríklad mangrovník. Mangrovníky patria medzi najdôležitejšie pobrežné ekosystémy na svete – chránia pobrežie pred eróziou a búrkami, poskytujú útočisko množstvu živočíchov a zároveň dokážu ukladať veľké množstvo oxidu uhličitého, čím pomáhajú zmierňovať klimatickú zmenu.
Sú zdrojom potravy
Ryby, mäkkýše, kôrovce a ďalšie morské organizmy predstavujú hlavný zdroj bielkovín pre miliardy ľudí po celom svete. Morské rybárstvo a akvakultúra zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnej potravinovej bezpečnosti.
Najväčší ekosystém na Zemi, ktorý stále nepoznáme
Oceán predstavuje najväčší ekosystém na našej planéte. Pokrýva viac než 70 % zemského povrchu a poskytuje domov nesmiernemu množstvu organizmov – od mikroskopického planktónu až po najväčšie živočíchy sveta. Napriek stáročiam výskumu zostáva veľká časť oceánov stále zahalená tajomstvom. Vedci každoročne objavujú stovky nových druhov morských organizmov, od drobných bezstavovcov až po doteraz neznáme druhy rýb, koralov či hlbokomorských živočíchov. Odhaduje sa, že významná časť druhov žijúcich v oceánoch ešte stále nebola vedecky opísaná.
Hlboké oceány patria medzi najmenej preskúmané miesta na Zemi. Často sa uvádza, že o povrchu Mesiaca máme podrobnejšie mapy a viac informácií než o dne svetových oceánov. Hoci toto prirovnanie nie je úplne doslovné, dobre vystihuje skutočnosť, že veľká časť oceánskeho dna zostáva stále nedostatočne preskúmaná. Moderné technológie nám postupne umožňujú odhaľovať nové podmorské pohoria, kaňony, ekosystémy a druhy, ktoré boli ešte donedávna úplne neznáme.
Oceány pomáhajú zachraňovať životy
Oceány nie sú len zdrojom potravy a kyslíka. Predstavujú aj obrovskú prírodnú „lekáreň“. Vedci už desaťročia skúmajú morské organizmy, pretože mnohé z nich produkujú jedinečné chemické látky, ktoré sa v suchozemských organizmoch vôbec nevyskytujú. Práve vďaka výskumu morských živočíchov, baktérií, húb či rias vznikli alebo sa vyvíjajú liečivá využívané pri liečbe rakoviny, chronickej bolesti, vírusových či zápalových ochorení.
Oceány tak nepredstavujú len zásobáreň života, ale aj významný zdroj vedeckých objavov, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť zachraňovať milióny ľudských životov. Každý druh, ktorý v oceáne stratíme skôr, než ho spoznáme, môže znamenať stratu potenciálneho lieku alebo dôležitého vedeckého objavu. Práve preto sú oceány nielen životne dôležitým systémom pre fungovanie planéty, ale aj jednou z posledných veľkých hraníc vedeckého poznania. Každá výskumná expedícia môže priniesť objavy, ktoré zmenia naše chápanie života na Zemi, fungovania klímy alebo dokonca budúceho vývoja medicíny.
Poskytujú pracovné miesta
Milióny ľudí pracujú v odvetviach spojených s oceánmi – v rybolove, lodnej doprave, turizme, vedeckom výskume, energetike či ochrane prírody.
Umožňujú svetový obchod
Približne 90 % medzinárodného obchodu sa prepravuje po mori. Väčšina výrobkov, ktoré používame každý deň, absolvovala aspoň časť svojej cesty na nákladných lodiach.
Poskytujú priestor na oddych a rekreáciu
Pláže, pobrežia, potápanie, plachtenie či pozorovanie veľrýb každoročne priťahujú milióny turistov a vytvárajú významné ekonomické príjmy.
Aký význam majú oceány pre Slovensko?
Môže sa zdať, že krajina bez mora s oceánmi nesúvisí. Opak je pravdou. Vzduch, ktorý dýchame, je čiastočne produkovaný oceánmi. Klíma v Európe je ovplyvňovaná oceánskymi prúdmi a procesmi prebiehajúcimi tisíce kilometrov od našich hraníc. Aj voda zo Slovenska je s oceánom prepojená. Väčšina územia Slovenska patrí do povodia Dunaja. Dažďová voda, ktorá spadne na slovenské hory, sa cez rieky postupne dostáva do Dunaja a následne do Čierneho mora. To znamená, že znečistenie, ktoré sa dostane do našich riek, môže napokon skončiť v oceáne. A naopak, zdravie oceánov ovplyvňuje kvalitu života aj vo vnútrozemských krajinách.
Kelpové lesy a morské lúky
Pod hladinou oceánov sa nachádzajú jedny z najproduktívnejších ekosystémov na planéte. Kelpové lesy tvorené veľkými hnedými riasami vytvárajú podmorské „lesy“, ktoré poskytujú úkryt a potravu stovkám druhov organizmov. Žijú v nich ryby, morské vydry, tulene aj mnohé bezstavovce. Podobne dôležité sú morské lúky tvorené morskými trávami. Okrem toho, že poskytujú útočisko mláďatám mnohých druhov, patria medzi najúčinnejšie prírodné zásobárne uhlíka na Zemi.
Koralové útesy – centrá morskej biodiverzity
Koralové útesy pokrývajú menej než jedno percento oceánskeho dna, no poskytujú domov približne štvrtine všetkých morských druhov. Často sa označujú ako „dažďové pralesy oceánov“. Chránia pobrežia pred silnými vlnami, podporujú rybolov a každoročne priťahujú milióny turistov. Keď sú koralové útesy zdravé, prosperujú celé morské ekosystémy. Keď sú poškodené, následky sa šíria celým potravinovým reťazcom.
Veľryby – obri s nečakane veľkým významom
Veľryby nepatria len medzi najväčšie živočíchy planéty. Zohrávajú aj významnú ekologickú úlohu. Počas života ukladajú vo svojich telách veľké množstvo uhlíka. Keď prirodzene uhynú, ich telá klesnú na morské dno, kde môže byť uhlík uložený na stovky rokov. Ich pohyb navyše premiešava živiny medzi rôznymi vrstvami oceánu. Tieto živiny podporujú rast fytoplanktónu, ktorý produkuje kyslík a pohlcuje oxid uhličitý. Veľryby tak nepriamo pomáhajú regulovať klímu a podporujú produktivitu oceánov.
Ako sa podarilo zachrániť veľryby
Počas 19. a 20. storočia boli veľryby lovené v obrovských počtoch. Niektoré druhy sa dostali na pokraj vyhynutia. V 70. a 80. rokoch začali vedci, environmentálne organizácie a verejnosť upozorňovať na katastrofálny stav populácií veľrýb. Protesty, kampane, dokumentárne filmy a rastúci tlak verejnosti postupne zmenili verejnú mienku. Výsledkom bolo prijatie moratória na komerčný lov veľrýb, ktoré vstúpilo do platnosti v roku 1986 na základe rozhodnutí prijatých v roku 1982 v rámci Medzinárodnej veľrybárskej komisie. Nie všetky problémy boli vyriešené, ale mnohé populácie veľrýb sa odvtedy začali zotavovať.
Je to jeden z najlepších príkladov toho, že verejný záujem, spotrebiteľské správanie a spoločenský tlak dokážu ovplyvniť rozhodnutia vlád aj priemyslu. Dnes sú na svete len tri krajiny, ktoré vo väčšej alebo menšej miere povoľujú komerčný lov veľrýb, sú nimi Japonsko, Nórsko a Island.
Najväčšie hrozby pre oceány
Plastové znečistenie
Každý rok sa do oceánov dostávajú milióny ton plastového odpadu. Plasty sami o sebe nie sú vždy problémom. Využívajú sa v zdravotníctve, doprave, energetike, obnoviteľných zdrojoch energie či pri ochrane potravín. Problém vzniká vtedy, keď sa po použití dostanú do životného prostredia.
Mikroplasty
Veľké plastové predmety sa postupne rozpadajú na drobné častice nazývané mikroplasty. Tieto častice boli nájdené v oceánskej vode, hlbokomorských sedimentoch, arktickom ľade, rybách, morských vtákoch, veľrybách aj v ľudskom tele.
Morské živočíchy si ich často mýlia s potravou. Mikroplasty môžu:
- znižovať pocit hladu a spôsobovať podvýživu,
- poškodzovať tráviaci trakt,
- prenášať toxické látky,
- ovplyvňovať rozmnožovanie a rast organizmov.
Vedci stále skúmajú všetky ich dôsledky, no je zrejmé, že predstavujú nový typ znečistenia, ktorý sa šíri prakticky všade.
Veľká tichomorská odpadková škvrna
Jedným z najznámejších symbolov plastového znečistenia je Veľká tichomorská odpadková škvrna. Nejde o pevný ostrov odpadu, ale o oblasť v severnom Tichom oceáne, kde oceánske prúdy sústreďujú obrovské množstvo plastového odpadu. Tvoria ju milióny kusov plastov rôznych veľkostí – od rybárskych sietí až po mikroplasty. Práve tu dnes prebiehajú viaceré projekty zamerané na zachytávanie a odstraňovanie odpadu z oceánov.
Nadmerný rybolov
Nadmerný rybolov nastáva vtedy, keď sú ryby a iné morské organizmy lovené rýchlejšie, než sa ich populácie dokážu prirodzene obnovovať. Jednou z najkontroverznejších metód je vlečný rybolov pri dne (bottom trawling), pri ktorom veľké siete zaťažované ťažidlami vlečú rybárske lode po morskom dne. Tieto siete pri svojom pohybe zachytávajú nielen cieľové druhy rýb, ale často ničia aj koraly, morské lúky a ďalšie citlivé ekosystémy, pričom za sebou zanechávajú rozsiahle poškodenie morského dna.
S nadmerným rybolovom úzko súvisí aj takzvaný bycatch, teda nechcený úlovok. Ide o živočíchy, ktoré rybári nechceli uloviť, no napriek tomu skončia v sieťach – napríklad morské korytnačky, delfíny, žraloky, morské vtáky alebo mladé jedince komerčne lovených druhov rýb. Keď sa z ekosystému odstráni príliš veľa jedincov, naruší sa rovnováha celého potravinového reťazca. Niektoré populácie sa následne obnovujú celé desaťročia.
Otepľovanie a okysľovanie oceánov
Oceány absorbujú väčšinu dodatočného tepla spôsobeného klimatickou zmenou. Vyššie teploty vedú k častejšiemu bieleniu koralov, menia rozšírenie druhov a ovplyvňujú migráciu mnohých živočíchov. Keď oceány pohlcujú oxid uhličitý, mení sa chemické zloženie morskej vody. Vznikajú podmienky, ktoré sťažujú tvorbu schránok a kostier mnohým organizmom vrátane koralov, lastúrnikov či niektorých druhov planktónu.
Ochrana oceánov funguje
Jedným z najúčinnejších nástrojov ochrany oceánov sú morské chránené oblasti. Ide o územia, kde je rybolov či iné ľudské aktivity obmedzené alebo úplne zakázané, aby mali morské ekosystémy priestor na obnovu.
V súčasnosti je však prísne chránená len približne 3 % rozlohy svetových oceánov. Aj preto sa krajiny sveta zaviazali usilovať o ochranu 30 % oceánov do roku 2030.
Výskumy ukazujú, že morské rezervácie fungujú veľmi dobre. Ryby a ďalšie morské organizmy v nich majú možnosť dorásť do dospelosti a rozmnožovať sa bez neustáleho tlaku rybolovu. Keďže morské živočíchy nepoznajú hranice vyznačené na mapách, časť populácií sa prirodzene presúva aj mimo chránených oblastí, kde následne dopĺňa populácie v okolitých vodách.
Práve preto môže ochrana oceánov prospievať nielen prírode, ale aj rybárom. Udržateľný rybolov totiž sám o sebe nie je problémom. Ľudstvo získava potravu z morí už tisíce rokov. Problém vzniká až vtedy, keď sa loví viac rýb, než sa ich populácie dokážu prirodzene obnovovať. Ak sa rybolov vykonáva zodpovedne a v primeranej miere, môže byť dôležitým zdrojom potravy aj obživy pre milióny ľudí po celom svete.
Čo môžeme robiť my?
Ochrana oceánov nie je len otázkou veľkých medzinárodných dohôd. Pomáha obmedzovanie jednorazových plastov, zodpovedné triedenie odpadu, používanie opakovane použiteľných výrobkov či podpora firiem, ktoré sa snažia znižovať svoju environmentálnu stopu. Rovnako dôležité je však uvedomiť si, že riešenie neleží výlučne na jednotlivcoch. Potrebné sú aj technologické inovácie, zodpovedná politika, efektívne odpadové hospodárstvo a spolupráca štátov.
Aj naše každodenné rozhodnutia majú vplyv na zdravie oceánov. V čase nadmernej spotreby je dôležité nakupovať uvážlivo, vyberať si len to, čo skutočne potrebujeme a obmedzovať zbytočný odpad. Pomôcť môže aj jednoduché pravidlo 3R – Reduce (obmedzuj), Reuse (používaj opakovane) a Recycle (recykluj). Zároveň sa môžeme snažiť obmedziť jednorazové plasty ako sú igelitové sáčky či plastové fľaše a uprednostňovať trvácnejšie a udržateľnejšie materiály v našich domácnostiach. Aj malé zmeny v každodenných návykoch môžu mať veľký pozitívny vplyv na životné prostredie.
Nová generácia materiálov
Napriek rozsahu problému existujú aj dôvody na optimizmus. Vedci a firmy po celom svete intenzívne pracujú na vývoji nových materiálov, ktoré by mohli znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Čoraz väčšiu pozornosť získavajú bioplasty vyrábané z obnoviteľných zdrojov ako sú kukurica, cukrová trstina, zemiakový škrob či riasy. Niektoré z nich sú za vhodných podmienok čiastočne biologicky rozložiteľné, iné sa dokážu rozložiť úplne. Hoci bioplasty nie sú univerzálnym riešením a stále majú svoje obmedzenia, predstavujú jeden z nádejných smerov, ako znížiť závislosť od fosílnych palív a obmedziť množstvo plastového odpadu. Budúcnosť preto pravdepodobne nebude spočívať len v lepšej recyklácii, ale aj vo väčšom využívaní obnoviteľných prírodných zdrojov pri výrobe nových materiálov.
Pozitívne zmeny sa už dejú
Dôvodom na optimizmus nie sú len nové technológie a materiály, ale aj ľudia. Po celom svete pôsobia tisíce organizácií, občianskych združení, dobrovoľníkov a environmentálnych iniciatív, ktoré sa venujú čisteniu riek, pláží, pobreží aj samotných oceánov. Každý rok odstránia z prírody tisíce ton odpadu a zároveň pomáhajú zvyšovať povedomie o ochrane životného prostredia. Ich práca ukazuje, že aj keď sú problémy veľké, existuje množstvo ľudí, ktorí sa ich aktívne snažia riešiť – a práve to dáva nádej do budúcnosti.
Oceány sú aj naším príbehom
Aj keď Slovensko nemá morské pobrežie, sme súčasťou rovnakého prepojeného systému. Vzduch, ktorý dýchame, klíma, ktorá ovplyvňuje naše poľnohospodárstvo, aj rieky, ktoré pretekajú našou krajinou, sú s oceánom úzko spojené.
Príbeh ochrany veľrýb ukazuje, že spoločnosť dokáže meniť svet k lepšiemu. Príbeh morských rezervácií ukazuje, že príroda sa dokáže zotaviť, keď jej dáme priestor. Hoci dnes oceány čelia viacerým vážnym výzvam, existujú riešenia, ktoré fungujú a množstvo ľudí po celom svete sa aktívne podieľa na ich ochrane.
Aj preto sme sa v Sóley Lingo 14. júna venovali téme oceánov, ich významu, súčasným hrozbám aj možnostiam ochrany. Veríme, že vzdelávanie a šírenie overených informácií sú dôležitou súčasťou pozitívnych zmien.
V rámci našej osvetovej a vzdelávacej činnosti ponúkame túto prednášku aj pre základné a stredné školy, organizácie, inštitúcie, firmy a ďalšie skupiny záujemcov. Ak vás téma oceánov, plastového znečistenia, klimatickej zmeny či ochrany prírody zaujíma a radi by ste ju priniesli aj do vašej školy alebo organizácie, neváhajte nás kontaktovať.
Pretože aj malé kroky môžu rozvíriť veľké vlny.
Mgr. Dominika François
Hungarian 
Slovak